Obec v kocke

Samosprávny kraj

Trenčiansky

Okres

Prievidza

Región

Horná Nitra

Počet obyvateľov

1 751

Rozloha

24,71 km²

Prvá písomná zmienka

v roku 1355

Výška

270 – 320 m n.m.

Vrch Vtáčnik

1.346 m n.m.

O obci

Obec Kamenec pod Vtáčnikom leží v Trenčianskom kraji, v južnej časti Prievidzkej kotliny, na západných výbežkoch vulkanického pohoria Vtáčnik. Najvyšším bodom kotliny je 1346 m.n.m. vysoký vrchol pohoria Vtáčnik. Prvá zmienka o obci je z roku 1355. Jej rozloha je 24,71 ha a v súčasnosti má približne 1800 obyvateľov.

Dôkazy o osídlení pochádzajú už z obdobia lužickej kultúry. Lužičania si tu okolo 1. tisícročia pred Kristom vybudovali hradisko, ľud púchovskej kultúry ho prebudoval. Život obyvateľov ovplyvnili aj Keltsko-dácke kmene, pretože ich naučili ťažiť a spracovávať železnú rudu, používať hrnčiarsky kruh a jazdiť na koni. V 9. storočí sa objavujú Slovania. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1355 (Superior Caste Ilyan). Od roku 1419 sa uvádza názov Kamenech. Od roku 1773 Horný Kamenec. V Hornom Kamenci sa obyvatelia zaoberali garbiarstvom, obuvníctvom, chovom dobytka, poľnohospodárstvom. Dolný Kamenec je známy pod názvom Petusova (14. stor.). Od roku 1773 Dolný Kamenec. Od 17. stor. sa dostáva do tureckého područia, keďže však obyvatelia platili ročné poplatky, boli ušetrení od plienenia tureckými hordami. V 18. a 19. storočí v obci pracuje mlynár, kováči, garbiari, ševci. Mnohí obyvatelia sa zaoberali spracovaním dreva. Okrem poľnohospodárstva tu bol rozšírený aj chov oviec a kôz.

Symboly obce

Obecná pečať má okrúhly tvar. V strede pečatného poľa sú vyryté tri skalnaté bralá, pričom stredné je výrazne vyššie. Na nich sú znázornené tri stromy s nezvyklo malou korunou, akoby bol chcel kovorytec vyjadriť veľkú vzdialenosť rastúcich stromov od pohľadu na ne z úpätia vysokých brál. Skalnaté bralá tu nie sú náhodne a upozorňujú na názov obce, ktorý je znázornený aj kruhopisom „OBEC KAMENEC POD VTÁČNIKOM“ na okraji pečate.

Erb obce má modrý štít s tromi striebornými (bielymi) skalnými bralami, na ktorých sú tri strieborne (biele) stromy s nezvyčajne malými korunami. Pri jeho tvorbe bolo historicky a heraldicky logické, že ako predloha tohto obecného symbolu sa použije pečatidlo obce, ktoré jednak vystihuje názov obce a súčasne upozorňuje na lesné bohatstvo chotára. Súčasná podoba obecného erbu pochádza z roku 1992, jeho historické korene však siahajú až do 18. storočia.

Vlajka obce je tvorená siedmimi pozdĺžnymi pruhmi, ktoré sú usporiadané v poradí striedavo modrá a biela, pričom biele sú 2x širšie ako modré. Vlajka je zakončená tromi cípmi.

Z histórie

Horný Kamenec bola obec predovšetkým v 18. storočí čisto slovenská. Všetky poddanské a želiarske rodiny sa v dobových súpisoch uvádzajú ako slovenské. Ani v Dolnom Kamenci sa situácia podstatne nelíšila.

Počet obyvateľov mal striedajúce tendencie rastu i úbytku. V roku 1828 na území Horného Kamenca bolo 42 domov s počtom obyvateľov 262, v roku 1842 to bolo už len 253 obyvateľov a v roku 1880 bolo už iba 30 domov, ale 339 obyvateľov. V roku 1900 stúpol počet obyvateľov na 404 osôb. Z tohto počtu bolo zárobkovo činných 183, z nich 100 osôb v obchode. Tu sa zrejme jedná o podomový obchod súvisiaci so zberom handier (nadväznosť na významnú historickú etapu výroby papiera v Dolnom Kamenci), 65 obyvateľov sa zaoberalo poľnohospodárstvom a 6 remeslami.

Demografické údaje z 19. storočia svedčia o pomerne ustálenom počte obyvateľov Dolného Kamenca. V roku 1828 mala obec 64 domov a 420 obyvateľov, v roku 1848 425 obyvateľov, v roku 1888 48 domov s počtom obyvateľov 402 a v roku 1900 to bolo 504 obyvateľov. Z toho bolo 241 živiteľov, z ktorých sa 151 živilo poľnohospodárstvom, 66 v obchode (podobne ako v Hornom Kamenci – zber handier). V obci bolo ešte 10 nádenníkov, 9 remeselníkov, boli to bežné remeslá vtedajšieho obdobia kováč, stolár, švec, mlynár, krčmár. Do celkového počtu ešte treba započítať štyroch sluhov.

Štatistické údaje o počte obyvateľov

Počet obyvateľov