Farnosť – História

9. storočie

Pamätná kniha obcí Horný a Dolný Kamenec uvádza, že v 9. storočí stál drevený kostolík na pozemku Halanszká. Katalóg kardinála Pazmáňa, Ostihomského biskupa, uvádza farnosť ako starobylú, patriacu do jeho diecézy. Je uvedená medzi starými farami archidiakonátu Tekovkého pod názvom „Kemenicz“.

1520

Rímsko-katolícky kostol zasvätený Všetkým svätým bol datovaný do prvej polovice podľa neskorogotických portálov a renesančnej hrebienkovej klenby s gotickým hviezdicovým obrazom. Bol situovaný nad starou cestou nad obcou na náhornej plošine. Kostol pravdepodobne vyhorel medzi rokmi 1520-1560. Dnešné klenby v lodi, vo svätyni a v sakristii sú renesančné. Sieťový obrazec naznačený v štuke n klenbe lode a svätyne evokuje ešte predchádzajúce gotické obdobie.

1654

Z roku 1654 pochádzal drevený maľovaný chór zdobený ľudovými maľbami, ktorý bol nahradený betónovým v roku 1945. Z doby okolo polovice 17. storočia pochádza prístavba veže na západe. Neskôr na severnej strane bola postavená kaplnka svätej Anny. Veľká polkruhová arkáda spája kaplnku s loďou kostola. S exteriéru sa pripája stavba kaplnky k stene sakristia. V súvislosti s novým barokovým a rokokovým zariadením sa kostol vnútorne upravoval.

1750

Prvýkrát bol osvetlený v roku 1750 a druhýkrát v roku 1805. Pomerne široký, polkuhovo ukončený víťazný oblúk tvorí prechod do lode. Pozdĺžna loď je zaklenutá valenou klebou s lunetami. Na západnej strane lode je vstupný otvor vedúci do podvežia. Na južnej strane je pôvodný nekorogotický vstupný portál. Kostol je vydláždený benátskymi dlaždicami. Pod kaplnkou sa nachádza krypta rodu Rajcsanyiovcov, pod chórom krypta rodiny Kostolányiovcov. Spolu ich je päť a v súčasnosti sú neprístupné.

18. storočie

Hlavný oltár sa nachádza na východnej strane presbytéria. Je z dreva, polychrómia, zlátenie a striebrenie z polovice 18. storočia. Je rokokový s mriežkovým ornamentom na spôsob krídel nezvyčajného tvaru. Má ústredný obraz Všetkých svätých. Na menze (oltárnej doske) je tabernákulum (skrinka na oltári na uschovávanie monštrancie a kalichov) so sochami dvoch anjelov svetlonosov a dvoch adorujúcich anjelov. Krížovú cestu a spovednicu zhotovil rezbár Ľudovít Pisár, rodák z Kamenca pod Vtáčnikom. K západnému priečeliu je pristavená veža. Má takmer štvorcový tvar a klenutá je jedným poľom plytkej renesančnej klenby krížového tvaru. Podlažie má drevenú podlahu, na ktorej je kovová zvonová konštrukcia.

20. storočie

Na zvonovej stolici sú tri zvony z 20. storočia. Prvý – Veľký zvon (Najsvätejšia trojica) má 778 kg, druhý – Stredný zvon (Svätý Vendelín) má 450 kg a tretí – Umieráčik malý (Svätý Cyril a Metod) má 121 kg.

2002

Rekonštrukcia strechy a vonkajšej fasády bola vykonaná v lete roku 2002.

2003

Ďalšia úprava nenechala na seba dlho čakať – na jar roku 2003 bola opravená vnútorná omietka kostola i jeho maľovka.

2004

V mesiaci august 2004 sa uskutočnila rozsiahla úprava okolia farského kostola. Úprava sa týkala opravy schodiska vedúceho ku kostolu i vybudovania bezbariérového prístupu do kostola odzadu. Občania – farníci – sa na prácach zúčastnili dobrovoľne, bez nároku na odmenu. Pri prácach pomáhal aj dôstojný pán farár. Kostol bol kedysi ohradený múrom, z ktorého sa zachovali iba základy. Cez múr viedla brána nazývaná klebetnica, ktorá sa zachovala dodnes.