Kamenčania sa okrem poľnohospodárstva a pastierstva zaoberali aj handrárstvom. Viac ako dvestoročná tradícia handrárstva sa zapísala do histórie obce i myslí obyvateľov. Zberom handier sa zaoberali najprv len rodinní príslušníci zamestnancov papierne a postupne aj iní obyvatelia obce. Spočiatku sa handry vymieňali za papier. Po zániku papierne sa dvestoročná tradícia zbierania handier udržala i naďalej. Handrárstvo sa definovalo ako podomová živnosť. Handrári mali podomovú knižku, platili ročnú daň. Knižka slúžila ako tzv. pas a oprávňovala ich k cestovaniu i zberu. Pôvodne chodil handrár sám, neskôr si bral pomocníkov, ktorí boli vlastne nosiči tovaru. Mali svoje rajóny. Obliekali sa veľmi jednoducho a nevyhnutnou súčasťou handrárov bolo vrece priviazané na palici, ramenná kapsa a handrárska píšťalka. Neskôr začali chodiť na vozoch a okrem handier zbierali aj kovy. Handrári ohlasovali svoj príchod do obce pískaním na píšťalku. Okrem handrárskeho signálu pískali i piesne a melodické pokriky.
Handrári z Horného i Dolného Kamenca boli veľmi chudobní, zdieraní priekupníkmi. V roku 1939 si v Hornom Kamenci založili družstvo na textilné odpadky. Členov bolo 136 a všetci členovia boli handrári. Prijali zásady tzv. desatoro družstevníkov. V roku 1946 si sami začínajú vyrábať krajčírsku vatu a mykanú priadzu. Neskôr zriadili i farbiareň. Vyrábali priadzu a čipky. Práca v družstve bola dobre organizovaná. Vydávali vlastný časopis pod názvom Kamenčan.